Mestské múzeum - Vilčekova kúria

 
 
Exkurz do dejín Vilčekovej kúrie v Trstenej 

Budova tzv. Vilčekovej kúrie stojí bezprostredne na historickej obchodnej ceste, ktorá prepája aj dnes Slovensko a Poľsko. Zároveň je nielen tranzitnou cestou, ale má turistický význam pre rozvoj agroturizmu, spoznávania historických pamiatok a spoločenských aktivít (napr. dlhodobá tradícia jestvovania martinského jarmoku v Trstenej). Je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Charakter zemianskej kúrie

Budova bola pôvodne využívaná ako zemianska kúria, ktorá pochádza zrejme z druhej polovice 18. storočia. Na jednej klenbe je zachované datovanie 1799. Je to jedna z najstarších a súčasne najviac zachovalých historických budov v meste Trstená.  Zároveň je jedinou zachovanou zemianskou kúriou v meste. Má zachované pôvodné štukové klenby vo viacerých miestnostiach s prvkami typickej šľachtickej architektúry z obdobia baroka. Budova bola využívaná do prvej polovice 20  storočia na  bývanie.  

Kúria kedysi vo vlastníctve Vilčekovcov

Kúria zemianskej rodiny Vilčekovcov, datovaná do konca 18. storočia, pravdepodobne pôvodne pozostávala z dvoch samostatných častí prístupných zo spoločného otvoreného stredového prejazdu do hospodárskeho dvora, na šírku stredového rizalitu. Neskoršími úpravami v exteriéri pravdepodobne pribudol mohutný vikier v podkroví, boli zmenšené otvory polkruhových portálov spoločného prejazdu na pravoulý dverný (do ulice), resp. pravouhlé okenné otvory (do dvora), zmenené boli ostatné okenné otvory, pravdepodobne pôvodne so segmentovým záklenkom na pravouhlé, vrátane výplní otvorov, bola vymenená strešná krytina, aj väčšina vonkajších omietok. 

Vznik stavby

Historický dokument z roku 1776 potvrdzuje existenciu dvoch murovaných meštianskych stavieb v meste okrem dvoch sakrálnych stavieb - Kostola svätého Martina a Kostola svätého Juraja. Text tejto latinskej správy z roku 1776 konštatuje v preklade toto: „Verne treba povedať, že nie je tu veľa súkromných murovaných domov mešťanov okrem dvoch. Zároveň všetky sú postavené z dreva. Treba vziať do úvahy, že miestni katolíci sú veľmi chudobní a že sa veľa namáhali pri stavbe [farského] kostola.“ Na základe tohto písomného faktu sa dá dedukovať, že stavba kamennej zemianskej kúrie v Trstenej sa uskutočnila pravdepodobne v rozmedzí rokov 1776 až 1799. Možno uvažovať, že už roku 1776 stála aj budova dnešnej Vilčekovej kúrie.  Druhou murovanou stavbou mohla byť budova farského úradu, ktorá bola postavená v roku 1755 vďaka úsiliu farára Ondreja Utoša a miestnych farníkov. Pomenovanie Vilčeková kúria zrejme odráža jej prvého vlastníka, prípadne zveľaditeľa tejto architektonickej šľachtickej stavby v meste. 

Kúria v 19. až 21. storočí

V roku 1855 podľa evidencie obyvateľstva v Trstenej sa spomína istý Xaver Vilček (Dominus Xav. Viltsek), že býval v dome pod súpisným domom č. 94. Evidencia len stroho zaznamenáva, že obyvateľ Xaver Vilček mal jedného sluhu. Zároveň je uvedené, že v dome pod číslom 94 býval spolu s Xaverom Vilčekom aj istý Ondrej Mamira (Andreas Mamira). Odborná literatúra dokumentuje osobu Xaver Františka Vilčeka ako úradníka Oravskej stolice, ktorý v roku 1861 bol slúžnym - hlavným predstaviteľom okresu Trstená. Súpis neuvádza už žiadneho člena z rodu Vilčekovcov, z čoho možno dedukovať, že dom s popisným číslom 94 v roku 1855 možno stotožniť s dnešným historickým objektom tzv. Vilčekovej kúrie na ulici Malý rad v Trstenej. Významným predstaviteľom rodu bol v prvej polovici 20. storočia aj lekár Eugen Vilček, ktorý zastával významné pozície v mestskej samospráve. V prvej polovici 20. storočia poslednými vlastníkmi bol Albín Vilček a Rozália rodená Fedorová. Budova v období socializmu prešla do rúk štátu. Bol tu zriadený Klub dôchodcov a do roku 2013 tu fungovalo Centrum voľného času. Od roku 2014 sa budova postupne pretvára na mestské múzeum.  

 

Účelom činností mestského múzea je predovšetkým uchovávanie kultúrnych hodnôt pre ďalšie generácie, zabezpečenie kontinuity vývoja ľudskej činnosti v Trstenej, popularizovanie histórie a ľudových tradícií mesta a okolitého regiónu, kultivovanie a prehlbovanie historického povedomia obyvateľov mesta a jeho okolia. Mestské múzeum bolo otvorené expozíciou vystavených predmetov, ktoré boli darované alebo zapožičané od obyvateľov mesta. Snahou mestského múzea je uchovávanie kultúrnych hodnôt a pamiatok našej minulosti. Vďaka občanom, ktorí artefakty darovali alebo zapožičali bola expozícia realizovaná v štyroch miestnostiach, ktoré pripomínajú život starých Trstenčanov.

Galéria